+421 37 6522 523
+421 915 774 213
+421 903 722 734
Pondelok - Piatok:
09:00 - 12:00
a 13:00 - 15:00
Bombovo
Novozámocka 230
949 01 Nitra

Nechajme deti radovať sa i smútiť

Ak by sme sa od detí mohli niečo učiť, je to ich schopnosť vyjadrovať emócie. Obyčajne s tým nemajú žiadny problém, a tak spontánne prejavy ako zvýsknutie od radosti, zakrytie si očí od strachu, netrpezlivé poskakovanie pri očakávaní, že niečo dostanú, a ďalšie im podobné, sú na dennom poriadku. Dobre ich poznajú rodičia, učitelia, animátori, lekári… všetci, ktorí prichádzajú s deťmi do kontaktu. Prečo im v tom nebrániť, naopak, podporovať ich k vyjadrovaniu toho, čo cítia?

 

 

Emócie a zdravie

Emócie sú psychologické procesy, ktoré zahŕňajú subjektívne zážitky pohody a nepohody. Sprevádzajú ich fyziologické zmeny (napr. zmena srdečného rytmu a rýchlosti dýchania) či rôzna mimika a gestá. Najlepšie ich vplyv na ľudský organizmus môžeme vidieť na prípadoch, keď sa niekto tak rozčúli, že hnev zapríčiní infarkt, niekto zase od preľaknutia ošedivie, u ďalšieho sa zo skrývania pocitov začnú objavovať nejaké tiky. Áno, emócie majú veľký vplyv na človeka, jeho fyzické i duševné zdravie. Preto je dôležité vedieť ich prejavovať a správne usmerňovať.

 

 

Ako sa môžu prejavovať potlačované či ukrývané emócie

Dospelí často potláčajú emócie z rôznych dôvodov. Napríklad preto, aby neboli považovaní za slabochov, zo strachu, z hanby a podobne. Deti sú v prejavovaní emócií spontánnejšie, a tak vieme ľahšie u nich vnímať, čo prežívajú – či sa tešia, alebo smútia, či sa boja, alebo hnevajú. Je dôležité nepotláčať tieto emócie, pretože rovnako ako u dospelých aj u nich sa môžu začať prejavovať negatívne následky z potláčaných emócií. Medzi následky patria napríklad poruchy spánku, stres, únava, zhoršenie vzťahov, problémy s koncentráciou či s pamäťou, nechuť do akejkoľvek činnosti, depresívnosť.

 

V praxi to vyzerá tak, že dieťa sa ráno sťažuje na bolesti brucha a nechce ísť do školy, nechutí mu jesť,  ťažko sa mu zaspáva alebo má zlé sny, hovorí menej ako zvyčajne, stratí záujem o hru, je unavené, zadumané, alebo aj príliš impulzívne, maznavé, začne mať napríklad očné tiky, obhrýzať si nechty, potia sa mu ruky atď.

 

 

Odtiaľto až po krk – hrou k zvládaniu emócií

Potláčanie pozitívnych či negatívnych emócií u detí, ako možno vidieť z vyššie uvedeného, môže mať veľa neblahých účinkov. Často k ich potláčaniu prispievajú samotní rodičia, učitelia, vychovávatelia nevhodnými reakciami v určitých situáciách. „Nevýskaj (od radosti), susedia si budú myslieť, že ti šibe… Čo sa bojíš, veď už nie si malý… Neplač (keď sa zraní), nič sa nestalo…“.

 

Emócie však netreba brať na ľahkú váhu. V prvom rade je nevyhnutné komunikovať s dieťaťom, naučiť ho zdôveriť sa, nebáť sa prejaviť, čo cíti. Ak napríklad urobilo niečo zlé a má strach vám to povedať, lebo sa (ako vždy) nahneváte a teda radšej bude utajovať skutok, potom sa dostáva dieťa do klasickej situácie potlačovanej emócie. Ak však naučíte dieťa, že čokoľvek urobí, môže vám to povedať a pokojne vyriešite situáciu, vyhnete sa potláčaniu negatívneho v jeho živote.

 

Ak emócie prejavuje podľa vás príliš „prehnane“, naučte ho ovládať ich, avšak nie potláčať ich. Naučte ho uvedomovať si, čo prežíva, ako sa to prejavuje, ako obrátiť negatívne na pozitívne. Vhodnou metódou môže byť na začiatok hra Ako veľmi. Pýtajte sa dieťaťa, ako veľmi sa teší, bojí, hnevá, smúti, ako veľmi ho bolí…  Napríklad Ako veľmi sa hneváš na sestričku? Ono by malo odpovedať v jednoduchom meradle… hnevám sa po členky, po kolená, po krk, až nad hlavu… Tým sa naučí vyjadriť konkrétny pocit a silu, akou ho zasahuje. Odtiaľ sa môžete posunúť ďalej.

 

Existujú rôzne metódy, ako zvládať pocity tak, aby nás „neprevalcovali“. Hneváš sa na sestru, lebo ti zobrala hračku? Hm, tomu rozumiem, ale vieš čo je dobré? Že más okrem tej jednej veľa hračiek, s ktorými sa môžeš hrať… že môžeš urobiť sestre radosť, ak jej dovolíš sa s hračkou pohrať… že hračka nestojí v kúte a tak na ňu nepadá prach, takže ho nemusíš z hračky utierať… predstav si, že hnev je ako blesk, ktorý môžeš ako superhrdina odoslať z tela von rukami… natiahni ruky pre seba a pošli všetok hnev preč… alebo napíš na papier všetko, prečo sa hneváš na kamaráta.

 

Určiť emóciu, dovoliť, aby sa prejavila, vyjadriť pochopenie a následné upokojiť situáciu (tým, že pomôžeme dieťaťu emóciu dostať zo seba, tým, že upriamime pozornosť dieťaťa na to, čo si z danej situácie môže odniesť ako ponaučenie, ako sa na vec pozerať s nadhľadom) – to je akýsi základ k tomu, aby sa dieťa naučilo vyjadrovať a kontrolovať svoje emócie.

 

 

Kolektívne prežívanie

Deti včlenené do kolektívov iných detí sa okrem bežných emócií majú možnosť zoznámiť aj s ďalšími pocitmi – môžu prežívať hrdosť zo spoločného úspechu, vzájomnú spolupatričnosť a podobne. Ak učiteľka v škole vyhreší za niečo celú triedu, deti zdieľajú napríklad pocit krivdy, hanby, strachu, ak animátor v letnom tábore označí za víťazov všetkých účastníkov hry, deti zdieľajú pocit radosti, šťastia, úspechu.

 

Je preto dôležité včleňovať deti do kolektívov a nechať ich zoznámiť sa s týmito emóciami. Práve tieto môžu byť rozhodujúce pre ich budúce úspešné včlenenie sa do pracovného tímu v zamestnaní. Školy, tábory, krúžky sú zároveň ideálnym miestom na nácvik zvládania individuálnych emócií. Napríklad ak som nahnevaný na učiteľa, lebo mi dal poznámku, neznamená to, že sa automaticky musím hnevať na celý svet. Spolužiaci za to nemôžu…

 

 

Hlavne sa veľa usmievať

Ako sa vraví, smiech je nákazlivý. Ale nielen to. Smiech vyvoláva pozitívne emócie, radosť, odbúrava stres, prekonáva hnev i obavy, navodzuje duševnú pohodu, zlepšuje zdravotný stav… Dokonca aj ten fingovaný, umelý dokáže s nami divy, keďže je dokázané, že predstieraný úsmev vysiela do mozgu tie isté signály ako pravý úsmev. Ak má dieťa problémy s negatívnymi emóciami, určite stojí za to, aby ste s ním vyskúšali tzv. terapiu smiechom. Ak mu neviete vyčarovať úsmev na tvári nejakým vtipom, postavte sa spolu pred zrkadlo a začnite sa na svoje odrazy v zrkadle usmievať… tak môžete výrazne prispieť k lepšej nálade a k psychickej pohode dieťaťa.

 

Ako sa prejavuje vaše dieťa, keď sa veľmi teší alebo hnevá? Ako prežíva strach? Pomáhate mu niekedy vyjadriť jeho emócie? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti na Facebooku.

 

Ak bol tento článok pre Vás užitočný, nezabudnite lajknúť náš Facebook