Dieťa potrebuje hru, nie hračku

Dieťa potrebuje hru, nie hračku

Ešte len dieťa uzrie svetlo sveta, už sa učí. Najprv rozvíja pohyby, neskôr reč a myslenie. Niečo sa učí ľahko, iné mu dá poriadne zabrať. Mnohí z nás sa pri pohľade na svoje dieťa neschopné pochopiť matiku či napísať čosi čitateľne len trpko pousmejú a pomyslia si: to dieťa je celé po mne. Netreba však lámať palicu. Rôznymi učebnými metódami vieme deťom výrazne pomôcť so zvládaním nielen školského učiva. Jednou z týchto metód je hra. Nenahraditeľná učiteľka našich detí, neustále pripravená zaujať ich, či sú doma s rodičmi, alebo v škole v prírode s kamarátmi, či je ráno, alebo večer.

Hra a škola – dva za cenu jedného

Krása hier spočíva v tom, že prinášajú účastníkovi nielen zábavu, ale aj rozvoj nejakej zo zručností. Častokrát bez toho, že by si to vôbec uvedomoval. Rozmanité hry prinášajú úžitok v podobe lepšej motoriky, budujú emocionálne, sociálne, komunikatívne zručnosti či rozvíjajú myslenie. Vďaka tejto forme výuky sa teda dokážu naučiť deti aj veci, ktoré by sme im pomocou slov len ťažko vysvetlili. Skúste si predstaviť, ako vysvetľujete svojmu dieťatku v snahe naučiť ho kráčať princíp chodenia. Najprv sa musíš postaviť na nohy, potom zohneš koleno... Nie, to by asi nešlo. A nielen čo sa chodenia týka. Hry a ich názornosť sú jednoducho nenahraditeľné v procese vývoja, výchovy a formovania dieťaťa.

Poďme sa hrať spolu

Jednou z významných funkcií hry je jej sociálny, spoločenský rozmer. Rešpekt k druhým, schopnosť podeliť sa, spolupatričnosť, spolupráca s ostatnými, asertivita, zodpovednosť, budovanie vzťahov s inými, vnímanie odlišnosti i potrieb iných – to všetko (a omnoho viac) dieťaťu môže dať čas strávený hrou v kolektíve iných detí. Na rozvoj sociálnych zručností sú teda ideálne školské výlety, letné tábory či školy v prírode, kde deti môžu hravou formou objavovať zákonitosti spolunažívania v spoločnosti. Jedna vec je príklad rodiny, resp. rodičov, druhá vec sú vrstovníci, ktorí nás na rozdiel od rodičov nemôžu hrešiť, možno ich môžeme aj zbiť, keď sa nám niečo nepáči, alebo s nimi môžeme zažiť kolektívne víťazstvo či prehru a podobne.

Zhromažďuj zručnosti, nie hračky

Mnoho hier rozvíja viaceré zručnosti súčasne. Obľúbenou hrou v letných táboroch je napríklad plnenie úloh a zbieranie indícií po určitej trase v prírode, v cieli ktorej treba povedať heslo zostavené zo zozbieraných indícií. Tento typ hier kombinuje v sebe rozvoj pohybu, myslenia, emocionálne podnety, sociálny aspekt i jazykové zručnosti. Všimnite si však dôležitú vec. Na hry, ktoré sa môžu výraznou mierou postarať o rozvoj vášho dieťaťa, nepotrebujete obyčajne žiadne hračky. Stačí vám trocha fantázie a dieťa dokážete naplno zaujať, zabaviť aj niečo zároveň naučiť. Dieťa nepotrebuje mať plnú detskú plyšákov, rôznych autíčok a zábaviek od výmyslu sveta. Dieťa potrebuje v prvom rade činnosť, komunikáciu, vašu pozornosť. Ako rodičia viete, čo potrebuje vaša ratolesť rozvíjať, na čom treba s ním popracovať, v čom ho treba posunúť ďalej a hrami, ktoré mu pripravíte, môžete výrazne ovplyvniť jeho fyzický a psychický vývin.

Škola hrou

Tak ako my dospelí často frfleme na zamestnanie, deti frflú na školu. Koľkokrát sa tvárili, že sú choré, len aby tam nemuseli ísť? Dôvody, prečo sa im tam nechce, bývajú rôzne. Zväčša súvisia s písomkami, skúšaním, neurobenou úlohou. Pravdou je, že každé dieťa má predispozície a talent na niečo iné. Príprava na niektoré školské predmety môže byť tak pre žiakov vskutku tvrdým orieškom. Aj tu však existuje pomoc v podobe hier. Ak nenecháme dieťa, nech sa s problematickými predmetmi a úlohami trápi samo, určite mu dokážeme pomocou rôznych metód učenie uľahčiť. Spravte mu z učiva doplňovačku, zaspievajte si s ním učebnú látku, pomôžte mu mnemotechnickou pomôckou, spravte si spoločne pokus... Hrou dokážete prekonať odpor dieťaťa k učeniu, ukázať mu, že učenie je zábava a uľahčiť mu absorbovanie potrebných poznatkov. Pamätajte, čím väčší odpor k učivu žiak má, tým ťažšie bude pre neho naučiť sa ho.

Hravo a zdravo

Význam hry pre dieťa však nespočíva len v zábave, v rozvoji zručností, fantázii či v podpore učenia sa. Dokazuje to aj tzv. hravá terapia, ktorá patrí k obľúbeným metódam na riešenie rôznych psychických problémov u detí, väčšinou vo veku 3 – 12 rokov. Táto terapia vychádza z faktu, že hra je základným komunikačným prostriedkom dieťaťa. Dieťa v tomto veku nemá ešte rozvinuté myslenie ako dospelý človek, preto na vyjadrenie svojich zážitkov, pocitov, tráum a pod. potrebuje práve prostredie, ktoré mu umožní vyjadriť sa, prejaviť sa na úrovni jeho vekových schopností. Terapeut preto vytvára miesto, kde s dieťaťom môže komunikovať pomocou hry.

Hra ukladá do pamäte

Kedysi deti trávili podstatne viac času vonku ako dnes. Okrem čerstvého vzduchu sa im tak dostávalo podstatne viac fyzického rozvoja, vynaliezavosť bola nevyhnutnosť, spoločnosť iných detí aj mimo školy samozrejmosť. Hoci vplyv prírody na človeka je preukázateľne veľký, mnohé deti sa do prírody dostanú už len veľmi sporadicky, čas trávia najmä v uzatvorených priestoroch škôl, krúžkov, detských izieb. Dokonca, i keď je príležitosť dostať sa von napríklad prostredníctvom školy v prírode, nie je žiadnou výnimočnou situáciou, že mnohí žiaci z triedy sa neprihlásia.

Zatiaľ čo jedna časť triedy naberá nové skúsenosti a spoznáva pomocou hier prostredie, na ktorom je človek závislý, druhá časť listuje v knihách a surfuje na internete zbavená možnosti dotknúť sa, privoňať, precítiť tak, ako je možné len v priamom kontakte s vecami. Prirodzene to potom deťom, ktoré mali reálnu možnosť zažiť to, o čom sa učia, ide v určitých školských predmetoch ľahšie. Platí totiž, že človek si pamätá 10 % z toho, čo počuje, 15 % z toho, čo vidí, 20 % z videného a zároveň počutého, 40 % z toho, o čom diskutoval a pozor, 80 % z toho, čo priamo zažije alebo vykonáva a 90 % z toho, čo sa snaží naučiť iných. Naberanie reálnych skúseností pomocou hry je teda pre deti nesmierne nápomocné pri ukladaní si poznatkov do pamäte.

Hrou proti stresu

Áno, hra je zábavná, pohlcujúca, dokážeme sa pri nej koncentrovať tak, že zabúdame na všetko ostatné, je dobrodružstvom a terapiou zároveň. Nie div, že je obľúbenou u detí, a že zažíva svoj boom aj u dospelých. Pozrite sa len na antistresové maľovanky, po ktorých dnes toľko ľudí siaha. Hrať sa je jednoducho „in“. Nepodceňujme teda silu hier ani u detí, správnou voľbou hier môžeme nezanedbateľne prispieť k tomu, kto z nich vyrastie. Treba sa však vyvarovať jedného, a to núteniu detí do hier. Pamätajte, ak hra nie je dobrovoľná, prestáva byť hrou a stáva sa pre vašu ratolesť trápením. Ako sa hráte s vašimi deťmi vy? Máte v zásobe nejakú špeciálnu hru? Ako sa vaše dieťa hrá najradšej? Neváhajte a podeľte sa s vašimi skúsenosťami na facebooku.

 
 
 
 
Späť k článkom

E-mail:
Web:

Kontakty

Bombovo, cestovná kancelária, s.r.o. Novozámocka 230, 949 01 Nitra

Tel.: +421 37 6522 523
Orange: +421 915 774 213
T-mobile: +421 903 722 734

Menu

Prevádzková doba a telefonická komunikácia: Pondelok - Piatok: 09:00 - 12:00 a 13:00 - 15:00

Newsletter

Facebook

© 2010 - 2017 Bombovo / All Rights Reserved / Developed by MrCode.NET / Powered by Epos