Metódy výchovy, ktoré nikdy nevyjdú z módy

Jedno dieťa odprosí hneď, len aby dlho nemuselo znášať trest a druhé musíte odprosiť vy, lebo bude kľačať pokojne aj celú večnosť, keďže sa cíti trestom urazené. Každé dieťa je iné a tomu musia byť prispôsobené aj metódy výchovy. Čo by vo výchove nemalo chýbať bez ohľadu na to, akú má dieťa povahu? Čoho by sa mali držať rodičia, ale aj vychovávatelia, učitelia či animátori v táboroch či v školách v prírode?

Výchova ovplyvňuje dospelosť

Výchova tvorí budúcnosť dieťaťa. Dieťa je ňou formované v rodine, v škole, v krúžkoch i na rôznych pobytoch ako letné tábory či školy v prírode. Od vychovávateľov do veľkej miery závisí, aký bude mať dieťa pohľad na svet, ľudí, aké bude mať vzťahy s okolím, ako bude zvládať rozličné životné situácie, či bude jeho život poznačený úspechmi, spokojnosťou, alebo nezdarmi a frustráciou. Výchovou totiž rozvíjame rôzne schopnosti, zručnosti, odovzdáme hodnoty, učíme dieťa pracovať s emóciami, povahovými nedostatkami atď.

Metódy výchovy

Žiaľ, v súčasnosti sme čoraz častejšie svedkami situácií, kedy si hovoríme, kde sa stala pri výchove chyba? Vidíme dieťa, ktoré sa uprostred obchodu hodilo o zem a robí cirkus, pretože mu rodič nedovolil vložiť do košíka nejakú sladkosť či hračku. To susedovo sa nám nezdraví a v správach dávali, že na škole vládne medzi deťmi šikanovanie. Stojíme v plnom autobuse mladých ľudí a nenájde sa nik, kto by uvoľnil miesto staršej žene.

Prečo je to tak? Obyčajne preto, že výchove sa buď nevenuje dostatočná pozornosť, alebo sa aplikujú rôzne moderné výchovné metódy, v ktorých ústredí stoja pojmy ako sloboda, asertivita, sebavyjadrenie, silná osobnosť, avšak rodičia ich aplikujú takým spôsobom, že v skutočnosti sa menia len na jeden jediný pojem, a tým je egoizmus.

Piliere výchovy

Bez ohľadu na to, akú má dieťa povahu a či sme zástancom nejakého špeciálneho výchovného postupu, základom pri výchove by nám mali byť overené metódy, ktoré deti formujú tak, aby našli plnohodnotné uplatnenie v živote, boli šťastné, a pritom dokázali rešpektovať určité spoločenské normy ako aj ostatných členov spoločnosti. Čo uplatňovať pri výchove?

  1. Prečo a preto

Či už dieťa učíte poriadku, hygiene, pravidlám slušného správania, dôležité je vysvetľovanie a zdôvodňovanie, prečo sa od nich požaduje to alebo ono, prečo to alebo ono nie je dobré, prečo je nevyhnutné, aby sa držalo nejakých pokynov. Ak dieťa chápe prečo niečo má alebo nemá robiť, potom obyčajne nie je pre neho problém rešpektovať pravidlá rodičov, učiteľov či animátorov. Ak dieťaťu odpovedáte na otázky len slovom „preto“, prípadne mu dávate zákazy, rozkazy bez odôvodnenia, potom sa mu ťažko plní vaša vôľa. Dieťa musí byť presvedčené o správnosti svojho správania a chápať dôsledky svojich činov.

  1. Mohol by si a musíš

Nikomu dobre nepadá, keď dostáva rozkazy. Ani dieťaťu. V prvom rade teda treba dieťa poprosiť, aby niečo urobilo. Snažiť sa dať mu na výber – môžeš, nemusíš. Svet dieťaťa nemá byť naplnený rozkazmi, zákazmi, má byť dobrovoľným plnením pravidiel (pracovných, hygienických, školských úloh) na základe toho, že im rozumie (napr. nehodím odpadok na zem, lebo chránim prírodu – chránim prírodu, lebo ju potrebujeme, dá sa v nej dobre zabaviť a podobne). Samozrejme, vysvetľovať treba úmerne k veku dieťaťa.

Nie vždy je však prosba účinná a rozkaz je nevyhnutnosť. Vtedy je potrebné dbať o to, aby bol rozkaz jasný, zrozumiteľný, konkrétny, vydaný pokojne, nie agresívne. Nemenej dôležité je, aby neodporoval iným rozkazom, resp. rozkazom od iných (mama hovorí jedno, otec káže druhé). Platí však, že i keď musíte dávať rozkazy, vo výchove by mali vždy prevládať prosby.

  1. Problém a riešenie

Deti odmalička riešia rozmanité úlohy. Jednak nadobúdajú manuálne zručnosti, učia sa plniť rôzne úlohy (zaviazať si šnúrky, správne si umyť zuby, upratať si hračky, kresliť..) a riešiť rôzne problémy (kamarát mi zobral hračku, stratila sa mi farbička...). Rodič je tu na to, aby pomáhal a radil. Nemá robiť veci za dieťa, má ho viesť k samostatnosti, usmerňovať ho, aby si dokázalo poradiť s riešením úloh. Musí dieťa počúvať a povzbudzovať, dodávať mu sebadôveru, motivovať ho. Hoci sa nám zdajú detské problémy malicherné, pre nich také nie sú. Preto je mimoriadne dôležité rozprávať sa s dieťaťom o tom, čo práve robí, na čo myslí, čo cez deň zažilo a vhodne na to reagovať.

  1. Odmena a trest

Počas toho, ako sa deti učia plniť úlohy, rozoznávať dobré od zlého, riešiť problémy, robia, prirodzene, aj chyby. Nie všetko sa im na prvý raz podarí, nie všetko dokážu hneď pochopiť, nie vždy sa zachovajú tak, ako sme ich učili, nie vždy poslúchnu. Významnú rolu v tomto procese učenia sa zohrávajú odmeny a tresty.

Odmena je vyjadrením spokojnosti a zároveň funguje ako motivácia pre dieťa (to ako som to urobil dnes je dobré a správne, budem to tak robiť aj naďalej). Odmena by mala byť predovšetkým slovná (napr. pochvala, uznanie) alebo vyjadrená nejakým gestom (pohladenie, objatie, úsmev). Hmotná vec (darček) by nemala byť častým spôsobom odmeňovania. To môže viesť k tomu, že dieťa bude plniť úlohy a príkazy len z vypočítavosti.

Trest nie je síce vítanou, ale zato občas veľmi účinnou metódou, ako dosiahnuť nápravu. Nenecháme predsa dieťa opakovane skákať z kuchynskej linky a vystavovať sa riziku ublíženia si len preto, že nie je schopné pochopiť či akceptovať zákaz skákania. Aj tresty však majú svoje pravidlá. Musia byť prispôsobené veku dieťaťa, musí byť dieťaťu jasné, za čo je potrestané, netrestáme v afekte (vtedy zvykneme preháňať, čo sa môže prejaviť na neúmernosti trestu k spáchanému skutku), ak raz dáme trest, dodržíme jeho podmienky (trest, že dieťa týždeň nebude pozerať televíziu znamená, že dieťa týždeň nebude pozerať televíziu – ani o deň viac, ani o deň menej). Trest nemá viesť k narušeniu vzťahov s dieťaťom. Aj keď je dieťa potrestané, treba s ním komunikovať citovo pozitívne.

  1. Byť vzorom

Mama má svoje chyby, otec má svoje chyby, starká s dedkom majú svoje chyby, učitelia a animátori majú svoje chyby. A dieťa je ako špongia, ktorá nasáva nielen to dobré, ale i to zlé.

Zlé spôsoby správania, zlé návyky, zlé spôsoby reagovania na podnety atď. Naše správanie nemôže byť v rozpore s tým, čo vyžadujeme od dieťaťa. Ak nadávame na suseda, prečo by dieťa nemalo nadávať na kamaráta? Ak fajčíme, prečo by aj dieťa nemohlo? Ak máme neporiadok v obývačke, prečo by nemohol byť aj detskej izbe? Ak mama otca poprosí o pomoc a odmietne, prečo by malo pomôcť dieťa? Výchova dieťaťa musí byť sprevádzaná sebakontrolou a snahou pracovať na vlastných nedostatkoch, ak chceme, aby deti neopakovali naše chyby a nepreberali to, čo sa nám samým na nás nepáči.

Trpezlivosť, čas a hodnoty

Výchova detí nie je žiadna prechádzka ružovým sadom. Vyžaduje si trpezlivosť a čas venovať sa dieťaťu. Nájsť si každý deň chvíľu na rozhovor, hru, spoločnú činnosť. Chce to nielen jasné pravidlá, ale aj jasné hodnoty, priority a kus sebazaprenia, ak máme ísť dobrým príkladom. No a, samozrejme, vzájomnú úctu a rešpektovanie skutočnosti, že každý sme síce iný, ale nikto z nás nie je menejcenný.

Aké máte skúsenosti s výchovou detí Vy? V čom sa robia podľa Vás najväčšie chyby vo výchove a čo by v nej podľa Vás určite nemalo chýbať? Podeľte sa s nami o svoj názor na Facebooku.

 
 
 
Späť k článkom

E-mail:
Web:

Kontakty

Bombovo, cestovná kancelária, s.r.o. Novozámocka 230, 949 01 Nitra

Tel.: +421 37 6522 523
Orange: +421 915 774 213
T-mobile: +421 903 722 734

Menu

Prevádzková doba a telefonická komunikácia: Pondelok - Piatok: 09:00 - 12:00 a 13:00 - 15:00

Newsletter

Facebook

© 2010 - 2017 Bombovo / All Rights Reserved / Developed by MrCode.NET / Powered by Epos